Bohatí producenti ako Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty stále potrebujú ceny ropy okolo 80 dolárov za barel, aby vyrovnali svoje rozpočty a vlastnili veľké devízové rezervy alebo štátne investičné fondy na tlmenie ekonomických šokov. „Slabší“ členovia vrátane Iraku, Nigérie a Iránu majú menej ekonomických rezerv a sú zraniteľnejší voči nízkym cenám. Rusko môže lepšie absorbovať ropné šoky ako jeho arabskí spojenci v Perzskom zálive vďaka flexibilnému výmennému kurzu k americkému doláru.
Členovia OPEC + sa dostali takpovediac do slepej uličky v rozhovoroch o tom, či predĺžiť obmedzenie výroby do budúceho roka alebo povoliť zmiernenie obmedzení na 5,8 milióna barelov za deň od januára. Jadrom ich sporu je spor o disciplínu voči existujúcim kvótam, pretože niektoré krajiny sa snažia obnoviť svoje ekonomické bilancie ťažením väčšieho množstva ropy s cieľom kompenzovať nižšie ceny spôsobené globálnou pandémiou.
„Obnova dopytu zaostala a všetci sa už nejaký čas usilovali vrátiť sa na úroveň výroby pred pandémiou a generovať ďalšie príjmy,“ uviedol Andy Brogan, globálny vedúci poradenstva v oblasti ropy a zemného plynu Ernst & Young. „V časoch, ako sú tieto, nikto nechce priniesť neprimeranú obeť.“ Bohužiaľ po toľkej bolesti sa akákoľvek obeta začne javiť ako neprimeraná. Tlak na zvýšenie výroby bude neúprosný,“ dodal.
Rusko má však výhodu voľne „plávajúcej“ meny, ktorá je pre krajinu kľúčovým stabilizačným faktorom v období volatility cien ropy. Hodnota rubľa má tendenciu klesať oproti americkému doláru, keď ceny „čierneho zlata“ klesnú. Ruskí producenti tak môžu minimalizovať vplyv nízkych cien na svoje operácie, pretože ich náklady sú predovšetkým v rubľoch a výnosy z vývozu sú predovšetkým v amerických dolároch. Naopak krajiny s menami viazanými na americký dolár, ako napríklad Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty, si myslia, že náklady zostávajú podobné, keď ceny ropy a príjmy z vývozu klesnú.
Odhady spoločnosti S&P Global Platts Analytics pre rok 2020 odhadujú tzv. „fiškálny breakeven“ ceny Brentu pre Rusko podstatne nižšie a to na úrovni 57 USD za barel, ako pre ostatných producentov OPEC +, vrátane Saudskej Arábie, ktorá sa odhaduje na 89 USD za barel.
Medzitým druhý najväčší producent OPEC v Iraku navrhuje tvrdé úsporné opatrenia na zníženie verejných výdavkov a potenciálnu devalváciu meny na odvrátenie hospodárskej krízy spôsobenej predĺženým obdobím slabých cien. Irán a Venezuela – izolované od svetového obchodu sankciami – trpia hyperinfláciou a chronickým ekonomickým poklesom. Podľa Platts Analytics by obe tieto krajiny potrebovali ceny vyššie ako 180 USD za barel.