Martin Krištoff

Venezuela, ktorá sa kedysi považovala za jednu z prosperujúcich krajín Latinskej Ameriky, sa ponorila do priepasti. Roky zlého ekonomického riadenia a korupcie vyvolali monumentálny ekonomický kolaps, vďaka ktorému sa krajina bohatá na ropu stala jednou z najchudobnejších v Južnej Amerike.

Ropa hrá vo Venezuele dominantnú úlohu a je zodpovedná za takmer všetky príjmy z vývozu a značnú časť hrubého domáceho produktu. Momentálne sa však objavujú náznaky, že by sa z nej mohol stať „vyschnutý“ štát.

Kedysi mocný ropný priemysel latinskoamerického štátu, ktorý bol bohatý na ropu a zodpovedal za produkciu desatiny svetovej ropy, sa prakticky zrútil. Toto uvrhlo venezuelské hospodárstvo do priepasti a vyvolalo krízu nesmiernych rozmerov, ktorá prinútila takmer päť miliónov Venezuelčanov opustiť svoje domovy a odísť do susedných krajín, keď sa snažili nájsť spôsob, ako prežiť.

Aktuálna situácia vyvíja značný tlak na správu socialistického prezidenta Nicolàsa Madura a je svedkom toho, ako Caracas stráca kontrolu nad rozsiahlymi územiami. Len pred dvoma desaťročiami sa začala venezuelská bolívarovská revolúcia, keď prezidentské voľby v roku 1998 vyhral Hugo Chávez a vo februári 1999 bol formálne menovaný do úradu.

Keď sa Chávez ujal moci, Venezuela, ktorá má najväčšie svetové zásoby ropy v objeme 298 miliárd barelov, bola jednou z najprosperujúcejších krajín v Latinskej Amerike.

Odvtedy sa venezuelské hospodárstvo zrútilo a odhaduje sa, že HDP v roku 2019 bolo iba o 70 miliárd dolárov alebo o 29% nižší ako pred dvoma desaťročiami, ale HDP Kolumbie za rovnaké obdobie vzrástlo takmer štvornásobne na 324 miliárd dolárov. MMF predpovedá, že sa HDP Venezuely v roku 2020 zníži o 15% a v roku 2021 klesne o ďalších 5%.

Kľúčovými dôvodmi tohto rýchleho rozpadu sú kolaps venezuelského ekonomicky dôležitého ropného priemyslu, prudké zníženie cien ropy a postupne prísnejšie sankcie USA.

Ropa je zodpovedná za 25% venezuelského HDP a podľa OPEC predstavuje 99% alebo takmer všetok export podľa hodnoty. Ekonomicky dôležitá produkcia ropy vo Venezuele sa začala obracať smerom nadol ešte v roku 2015.

Do júla 2020 Venezuela vyprodukovala denný priemer 339 tisíc barelov ropy v porovnaní so 755 tisíc o rok skôr a pred takmer siedmymi dekádami.

Vyhliadky zostávajú nepriaznivé, najmä ak sa počet domácich vrtných súprav používa ako náhradné meradlo aktivity ropného priemyslu. Na konci júla 2020 podľa Bakera Hughesa vo Venezuele neboli aktívne žiadne ropné veže a iba jedna funkčná veža na zemný plyn. To je v porovnaní s celkovým počtom 25 prevádzkových súprav v rovnakom období pred rokom a 70 súpravami pred desiatimi rokmi.

Analytici predpovedajú, že produkcia ropy vo Venezuele by mohla klesnúť na nulu do roku 2021. Poradenstvo v odbore IHS Markit odhaduje, že Venezuela ťaží okolo 100 000 až 200 000 barelov denne a že produkcia bude stále klesať. Aj keď je obnova ťažby ropy možná, do istej miery je to z dôvodu potrebného obrovského kapitálu, kvalifikovanej pracovnej sily a infraštruktúry veľmi zložité.  Pre ekonomiku štátu, ktorého kľúčovým zdrojom financií bola práve ropa môže mať tento scenár katastrofické dopady.