Martin Krištoff

Aj keď je elektrina na svetových burzách kvôli koronavírusu stále lacnejšia, distribútori elektrickej energie aktuálne dramaticky dvíhajú ceny domácnostiam v Českej republike. Podľa analýzy CFD World ide o nárast až o štvrtinu. Tento vývoj nie je vylúčený ani na Slovensku.

Vyzerá to celkom paradoxne: zákazníci dominantného ČEZ-u aj menšieho dodávateľa Bohemia Energy v týchto dňoch dostali oznam o zdražení elektriny o osem percent. Najhlbšie do vrecka však siahnu klienti Energie ČS, ktorá od apríla zvyšuje cenu elektriny až o 25 percent.

Dôvod je však úplne logický – trh s elektrinou má svoj dobeh, čiže zdraženie energií sa do cien prenáša vždy s odstupom času.  Vývoj pred koronakrízou bol jasne rastový: elektrina na európskych burzách od roku 2016 zdražovala a aj keď minulý rok mierne klesla, priemer cez 40 eur za megawatthodinu bol stále asi o tridsať percent vyšší ako pred štyrmi rokmi. Keďže zmluvy na dodávku a odber sú spravidla fixované niekoľko rokov, nestačilo sa minuloročné zdraženie ešte plne premietnuť do cien pre koncových zákazníkov. A to sa deje práve teraz, zdanlivo paradoxne v čase pádu cien elektriny.

Podobný vývoj môže nastať aj na Slovensku. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví koncom minulého roka stanovil pre rok 2020 novú úroveň maximálnych cien elektriny pre domácnosti práve na základe zdraženia na európskom trhu. Na Slovensku môžu dodávatelia elektriny domácnostiam a malým podnikom tento rok zvýšiť ceny až o deväť percent.

Vyššia cenovka elektriny môže logicky ešte viac skomplikovať život domácností kvôli rastúcej nezamestnanosti. Koronavírusová pandémia bude mať jednoznačne silný hospodársky dopad na celú Európu vrátane Slovenska – globálna ekonomika sa bude istý čas nachádzať v núdzovom režime.

Pád cien ropy a zemného plynu dáva nádej

To, koľko stojí elektrická energia, je do istej miery odrazom vývoja cien surovín, z ktorých sa vyrába. V prípade ropy ako jedného zo zdrojov máme dôvod na mierny optimizmus. Aktuálne je ropa na cenových úrovniach úvodu roka 2016, kedy spadla na päťročné dovtedajšie minimum. Odvtedy s občasnými prestávkami  stále rástla, až kým koncom roka 2018 nedosiahla viac ako osemdesiat dolárov za barel. Minulý rok cena jemne poklesla a hýbala sa medzi 60 a 70 dolármi. Šok však prišiel úvodom marca, kedy sa Saudská Arábia a Rusko pustili do ropnej cenovej vojny a dnes ropy podliezla hranicu 20 dolárov.

Podobný vývoj vidíme na trhu so zemným plynom. Plyn dosiahol dno v prvom štvrťroku 2016, kedy sa jeden MMBtu (milión britských termálnych jednotiek) predával za približne 1,7 dolára. Do konca roka potom cena strmo vystúpala až na štyri doláre, aby potom oscilovala okolo troch dolárov. Na prelome rokov 2018 a 2019 zase ceny plynu vystrelili až takmer k piatim dolárom. Avšak dnes v dôsledku prebytku plynu na trhu sa jeden MMBtu obchoduje opäť za menej než dva doláre.

Ceny uhlia, ktoré mnohé krajiny vrátane Slovenska ešte stále používajú na výrobu elektriny, do istej miery cenový vývoj predchádzajúcich dvoch komodít kopírovali. Len s tým rozdielom, že cena tony uhlia sa nevrátila na svoje päťročné minimum z januára 2016 (48 dolárov), ale aktuálne sa pohybuje až o päťdesiat percent vyššie.