Martin Krištoff

Aj po bezprecedentných krokoch ECB zostávajú náklady na financovanie peňažných trhov v eurozóne na znepokojivo vysokej úrovni. Je možné, že centrálna banka bude musieť urobiť viac, ak chce plynulo zabezpečiť krátkodobé úvery v ekonomike.

Aj keď za mesiac predaja korporátnych dlhopisov narástlo vlastné imanie na krátkodobých úverových trhoch, na ktoré sa banky a spoločnosti obracajú kvôli krytiu okamžitých výdavkov, o 25 %, kľúčová sadzba – trojmesačný Euribor – zostáva na dvojnásobnej úrovni v porovnaní so začiatkom marca.
Pritom trojmesačný Euribor, za ktorý si európske banky navzájom požičiavajú, je základom pre oceňovanie produktov, ako sú futures na úrokové sadzby, ale aj úspory a hypotéky. Príliš vysoká sadzba Euribor automaticky sprísňuje finančné podmienky, čo zase oslabuje vplyv agresívneho menového uvoľňovania ECB.

Dôvodo, prečo sa to deje, môže byť viac. A to vrátane obáv z vývoja nestabilných štátov južnej Európy a tiež bankového sektoru. Na trhu zaznieva aj kritika národných štátov kvôli zvyšovaniu krátkodobých dlhov. Podobne ako Nemecko, ktoré len v druhom štvrťroku emituje dlhopisy v objeme až 72 miliárd eur, postupujú všetky štáty Európy. Dôvod je zrejmý: finančná podpora v boji proti ekonomickým následkom pandémie. Táto nevídaná ponuka štátnych cenných papierov môže tlmiť dopyt po komerčných cenných papieroch. Tie potrebujú predávať banky aj súkromné spoločnosti, aby získali peniaze z fondov peňažného trhu. Nech už sú skutočné dôvody akékoľvek, sadzby peňažného trhu v Európe neklesajú tak, ako sa to deje v Spojených štátoch. A je pre mnohých dôvod na obavy.

Aké má ECB možnosti v tejto situácii? Čím dlhšie zostávajú medzibankové sadzby vysoké, tým väčší je tlak na centrálnu banku, aby konala. Je pravdepodobné, že Európska centrálna banka rozšíri svoj systém núdzového nákupu dlhopisov v doterajšom objeme 750 miliárd eur. Stane sa tak možno už tento týždeň. Otázkou ostáva, či tento krok pomôže a  ako dlho vydrží jeho efekt.